Zahraničné projekty
Excellence in the research area of Combating and evaluation of mixed biofilms (CEMBO)
Grantová schéma Horizont 2020; WIDESPREAD-05-2020; EU projekt 952398, trvanie 12/2020 – 11/2023, zodpovedný riešiteľ prof. RNDr. Helena Bujdáková, CSc.
Projekt CEMBO je zameraný na ďalší rozvoj Prírodovedeckej fakulty UK od rešpektovaného národného centra excelentného výskumu po centrum excelentnosti s európskou dimenziou. Zameriava sa na excelentnosť vedcov a výskumných pracovníkov Katedry mikrobiológie a virológie a Katedry fyzikálnej a teoretickej chémie PriF UK s partnermi z Academic Medical Center at the University of Amsterdam, Holandsko a Charité Universitätsmedizin Berlin, Nemecko. Tím z Prif UK bude študovať molekulárne a fyziologické vlastnosti biofilmov tvorených klinicky relevantnými patogénmi – baktériami, ako aj kvasinkami organizovanými v zmiešaných biofilmoch. Hlavnou myšlienkou je vybudovanie medzinárodného centra excelentnosti, pričom táto ambícia si vyžaduje ďalšiu podporu a školenia, ktoré sa získajú spoluprácou s ďalšími známymi medzinárodnými centrami excelentnosti.
Domáce projekty
Understanding biofilms associated with infections.
Grantová schéma APVV SK-PT-18-13897, tvanie projektu 2019-2021, zodpovedný riešiteľ prof. RNDr. Helena Bujdáková, CSc., člen riešiteľského kolektívu Mgr. Barbora Radochová, PhD.
Bilaterálny projekt, ktorý je výsledkom spolupráce Univerzity Komenského v Bratislave a National Health Institute Dr. Ricardo Jorge, Lisabon, Portugalsko. Projekt rieši otázku úlohy biofilmu pri život ohrozujúcich infekciách spôsobených CRBSI mikroorganizmami asociovanými s implantátmi. Zameriava sa na štúdium jednodruhových a zmiešaných biofilmov.
Obranné mechanizmy mikrobiálnych a živočíšnych buniek pri znižovaní ich citlivosti na rastlinné defenzné zlúčeniny
Grantová schéma APVV-19-0094, trvanie 07/2020 – 06/2024. Zodpovedný riešiteľ spoluriešiteľskej organizácie prof. RNDr. Yvetta Gbelská, CSc., spoluriešitelia: N. Tóth Hervay, D. Eliaš, S. Kendra, M. Štefánek. V projekte sa orientujeme na výskum vybraných rastlinných látok a ich semisyntetických analógov ako možných nástrojov modulácie proliferácie a životných prejavov mikrobiálnych a neoplastických buniek. Živé bunky vyvinuli niekoľko obranných stratégií proti toxickému pôsobeniu rôznych látok ako základnú vlastnosť, ktorá umožňuje bunke prežiť v prirodzenom prostredí. Okrem odozvy špecifickej pre rôzne organizmy sa počas evolúcie vyvinuli všeobecné stratégie prítomné v rôznych typoch živých buniek nevynímajúc cicavčie neoplasticky transformované bunky, eukaryotické a prokaryotické mikrobiálne bunky. V projekte sa zaoberáme podrobnou analýzou účinkov vybraných rastlinných obranných látok a ich semisyntetických derivátov na neoplastické a mikrobiálne bunky.
Ovplyvnenie črevnej mikrobioty telesným pohybom a stravou v zdravej populácii a u pacientov s neprenosnými chronickými ochoreniami
Grantová schéma APVV 17-0099, trvanie 2018-2022, zodpovedný riešiteľ spoluriešiteľskej organizácie doc. RNDr. Katarína Šoltys, PhD.
Cieľom predkladaného projektu je charakterizovať črevnú mikrobiotu na jednotlivých taxonomických úrovniach v zdravej bežnej populácii, v skupine seniorov, v populácii športovcov a u pacientov s neprenosnými chronickými ochoreniami. Projekt je zároveň zameraný na modifikáciu črevnej mikrobioty telesným pohybom, stravou a zistiť vplyv týchto zmien na zdravotný stav seniorov a pacientov s neprenosnými chronickými ochoreniami.
Pohlavne-špecifický mikrobióm a génové interakcie v patogenéze behaviorálnych a gastrointestinálnych symptómov v animálnom modeli porúch autistického spektra
Grantová schéma APVV-20-0114, trvanie od 2021. Riešiteľ spoluriešiteľskej organizácie doc. RNDr. Katarína Šoltys, PhD.
Cieľom tohto projektu je preskúmať vzájomné prepojenie genetiky, črevného mikrobiómu a pohlavia vo vývoji porúch autistického spektra(PAS). Prostredníctvom transplantácie fekálnej mikrobioty (FMT) od detí s PAS a neurotypických kontrol oboch pohlaví myšiam s autistickým genetickým pozadím budeme sledovať vplyv pohlavne špecifickej črevnej mikrobioty a génov na behaviorálne a gastrointestinálne prejavy a na charakter regulácie príjmu potravy.
Fotodynamická inaktivácia – unikátny prístup v eradikácii mikrobiálnych biofilmov.
Grantová schéma VEGA 1/0537/19, trvanie 01/ 2019 – 12/2022, zodpovedný riešiteľ prof. RNDr. Helena Bujdáková, CSc.
Projekt predstavuje komplexnú štúdiu zameranú na vplyv fotodynamickej inaktivácie (PDI) na jednodruhové a zmiešané biofilmy tvorené Staphylococcus aureus, Streptococcus mutans, Escherichia coli a kvasinkami rodu Candida. V procese PDI budú testované fotosenzibilizátory (PS) samotné a imobilizované na vrstvených nanomateriáloch s cieľom pripraviť optimálne antimikrobiálne systémy. Výsledky projektu by mali rozšíriť vedomosti o potenciáli PDI pri eradikácii mikrobiálnych biofilmov.
Adaptívne mechanizmy vláknitých húb – prvý krok k indukcii rezistencie voči antifungálnym zlúčenin
Grantová schéma VEGA 1/0388/22. Trvanie projektu: 01/2022-12/2025. Zodpovedný riešiteľ: P. Olejníková (STU), zástupca vedúceho projektu (PriF UK): Nora Tóth Hervay, spoluriešitelia: Yvetta Gbelská, Daniel Eliaš. Ťažký zdravotný stav sprevádzaný znížením imunity znásobuje riziko infekčných ochorení, vrátane fungálnych infekcií. Úspešná terapia mykóz, častokrát život ohrozujúcich ochorení, závisí na obranných mechanizmoch patogéna a hostiteľa. Vďaka príbuznosti eukaryotických buniek patogéna a hostiteľa je liečba mykotických infekcií limitovaná. Ďalším limitujúcim faktorom liečby je aj nárast rezistencie húb voči pôvodne účinným antifungálnym zlúčeninám. Prvou reakciou vláknitých húb na prítomnosť antifungálnych zlúčenín je indukcia adaptívnej odpovede na stresové podmienky. Cieľom nášho projektu je odhaliť dôležité regulačné mechanizmy, ktoré zabezpečujú adaptívnu odpoveď so zameraní sa na hlavné transkripčné faktory a ich cieľové gény, ktoré sa podieľajú na stresovej reakcii vláknitých húb. Objav nových transkripčných faktorov regulujúcich adaptívnu odpoveď vláknitých húb pomôže hlbšie porozumieť mechanizmom stresových reakcií a odhaliť ich vzťah k vzniku rezistencie húb voči pôvodne účinným zlúčeninám.
Identifikácia adaptačných mechanizmov u kliešťa Ixodes ricinus počas cicania na úrovni individuálnych orgánov a identifikácia nových biomarkerov využiteľných pri príprave vakcín proti zoonózam prenášaných kliešťom Ixodes ricinus
Grantová schéma VEGA 1/0404/19, trvanie 2019-2022, zodpovedný riešiteľ doc. RNDr. Katarína Šoltys, PhD.
Pre pochopenie podstaty epigenetických mechanizmov kliešťa je nevyhnutná analýza génovej expresie kódujúcich RNA, ale aj malých regulačných RNA. Naša štúdia sa preto sústredí na vytvorenie referenčného transkriptómu kódujúcich RNA a identifikáciu malých RNA, ako aj analýzu transkriptómu jednotlivých orgánov kliešťov pomocou masívne-paralelného sekvenovania, ktoré budú využité ako základ pre ďalšie epigenetické štúdie kliešťa ako modelového organizmu pri vývine vakcín.
Vplyv proteínu NS1 a infekčnej dávky vírusu chrípky na patogenitu a vrodenú imunitnú odpoveď v mozgoch, srdciach a slezinách infikovaných myší.
Grantová schéma VEGA 2/0031/20. Trvanie 2020-2023. zodpovedný riešiteľ doc. RNDr. Tatiana Betáková, DrSc., zodpovedný riešiteľ spoluriešiteľskej organizácie doc. RNDr. Peter Kabát, CSc., riešitelia: prof.RNDr.Jela Mistríková, DrSc., RNDr.Kamila Koči, PhD., Mgr.Karin Donátová
Cieľom projektu je zistiť, ako sa nízko-patogénne a vysoko-patogénne vírusy chrípky šíria do mozgu, sleziny a srdca infikovaných myší a akú imunitnú odpoveď indukujú v týchto orgánoch. Pri štúdiu sa využije vírus chrípky s deletovaným proteínom NS1.
Izolácia, identifikácia a charakterizácia transformujúci rastový faktor-beta 1 viažúcej molekuly v extraktoch slinných žliaz kliešťov
Grantová schéma VEGA 2/0172/19, trvanie 2019-2022, člen riešiteľského kolektívu doc. RNDr. Peter Kabát, CSc.
Transformujúci rastový faktor-b1 (TGF-b1) a jeho signálna dráha zohrávajú kľúčovú úlohu pri koordinácii takmer všetkých procesov zapojených pri hojení tkaniva a homeostázy. Porucha signalizácie TGF-b1 je spojená so vznikom rôznych autoimunitných a zápalových ochorení, fibrózy a rakoviny. Objavenie pro-onkogénneho potenciálu TGF-b1 podnietilo vedcov k hľadaniu a vývoju inhibítorov signalizácie TGF-b1 ako nových terapeutických stratégií v boji proti rakovine. Sliny kliešťov obsahujú mimoriadne pestré spektrum biologicky aktívnych molekúl manipulujúcich imunitné reakcie hostiteľa, niektoré so sľubným terapeutickým potenciálom voči rôznym chronickým a autoimunitným ochoreniam. Na základe nášho objavu schopnosti zložiek slinných žliaz kliešťov viazať TGF-b1 je naším cieľom z rôznych druhov kliešťov izolovať, identifikovať a charakterizovať molekulu(y) viažucu(e) TGF-b1. Vzhľadom na pleiotropné účinky TGF-b1, môžu kliešte a ich molekulárne vybavenie poskytnúť cenné nástroje a poznatky o aberantnom hojení rán.