Európska komisia (EK) predkladá výzvy, ktoré umožňujú výskumným a vedeckým inštitúciám zdokonaliť vedu ako takú, a to aj v krajinách, v ktorých sebarealizácia vedcov nefunguje dostatočne. Veľká časť výziev je zameraná aj na inovácie a disemináciu poznatkov, a to nielen v rámci vedeckej komunity, ale aj pre širokú verejnosť.

Univerzita Komenského v Bratislave a jej šikovní mladí vedci, skúsení učitelia a výskumní pracovníci využívajú zdroje EÚ nielen na „posilnenie“ slovenskej vedy a inovácií, ale aj na rozvoj ľudských zdrojov. Možno sa zdá, že táto oblasť nie je pre slovenskú vedu až taká dôležitá, keďže jej výsledky nie je vidieť okamžite. Možnosť zamestnať pracovníkov v rámci úniových projektov vedie k zdokonaľovaniu ich znalostí a zručností podľa príkladu rozvinutých západných susedov. Neoddeliteľnou súčasťou týchto projektov je diseminácia, t. j. šírenie kľúčových poznatkov a skúseností, a to tak v oblasti „excelentného“ vedeckého výskumu vrátane implementácie inovatívnych myšlienok a postupov v podobe patentov, ale aj v rámci osvety a propagácie medzi širokou verejnosťou. Vyžaduje si to manažérske kvality, administratívnu zručnosť a kolektívneho ducha. Kľúčovou úlohou je zostaviť taký tím, ktorý pokryje všetky spomenuté oblasti. Bádanie, samoštúdium a publikovanie v kvalitných odborných časopisoch je toho samozrejmou súčasťou.

Obdobie pandémie covidu-19 prinieslo témy, ktoré už dlhšie rezonujú spoločnosťou. Téma zdravia sa odrazu povýšila na tú najdôležitejšiu. Zmenili sa však aj sociálne pomery, oslabila sa kolektívna imunita a potom blízko priestoru EÚ vypukol vojnový konflikt. To všetko vedie v ľudskej populácii k celkovej zmene priorít. Slovensku sa v rámci EÚ poskytuje možnosť sebarealizácie v rôznych oblastiach s dôrazom na potrebu investovať do rozvoja vedeckých a vzdelávacích inštitúcií.

Piliere EÚ ponúkajú otvorený priestor v „otvorenej vede“ v mnohých oblastiach, či už sú to štipendiá pre mladých vedcov, alebo programy pre excelentných vedcov-začiatočníkov, alebo tých skúsenejších, ktorí posúvajú svoje výskumy za hranice poznania. Dôležitou súčasťou týchto schém sú projekty zamerané na vzdelávanie ľudských zdrojov. Sú určené hlavne pre krajiny, ktoré do Únie vstúpili neskôr a medzi ktoré patríme aj my. V rámci takejto schémy bol úspešný aj projekt CEMBO, ktorý sa realizuje na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Projekt bol schválený na začiatku pandémie, čo značne ovplyvnilo jeho plnenie. Mnohé stretnutia prebehli len online formou, aktivity sa museli upravovať. Táto situácia však viedla k rozvoju kreativity a hľadaniu nových prístupov pri plnení stanovených míľnikov. Našou úlohou v rámci Univerzity Komenského je nielen napredovať, ale aj zlepšovať postavenie na inštitucionálnej úrovni. EÚ ponúka možnosť čerpať poznatky od skúsenejších krajín; sledovať, monitorovať a snažiť sa implementovať fungovanie projektového manažmentu európskych špičkových inštitúcií do vedeckých a vzdelávacích inštitúcií na Slovensku.

Jedným z konečných výstupov takýchto projektov vrátane nášho projektu CEMBO sú ľudia, ktorí majú viac skúseností, rozumejú kritériám EK a jej poslaniu skvalitňovať život občanov EÚ. Situácia na Slovensku a vo svete vôbec je momentálne mimoriadne náročná. My by sme sa však mali zamerať na to, aby sa zlepšovala a narastala motivácia pracovníkov, aby sme podnecovali nadšenie pre bádanie u mladých študentov a vedcov. Je kľúčové, aby sa cítili slobodnejší, tvorivejší, odvážnejší, aby sa nebáli diskutovať na vedeckých, ale aj občianskych fórach. K tomu vedie aj podpora z programov EÚ.

Autorky prof. RNDr. Helena Bujdáková, CSc., Mgr. Barbora Radochová, PhD., a Mgr. Kristína van der Ploeg pracujú na katedre mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty UK

Zdroj: https://dennikn.sk/3381715/co-znamena-pre-slovensko-mat-moznost-zapojit-sa-do-vedeckych-programov-podporenych-eu/?ref=list

Čo znamená pre Slovensko mať možnosť zapojiť sa do vedeckých programov podporených EÚ?